Patróni školy
Z literatúry
Pavol Gašparovič Hlbina
PUSTOVNÍCI
Na dlani nebies zrnká poézie mädlí
júlová noc, čo kúpava sa pri Váhu,
modlitieb kvety dávno na Zobore zvädli,
ale ja slávu svätcov sniť mám odvahu.
Drevené staré pluhy ešte od Adama
nedali chleba pre plač hladnej drobote,
v chlebe len sneť a kúkoľ,
samá pleva, slama
po ťažkej, zlej a krvopotnej robote.
Pohlo sa súcitom a milosrdnou nehou
aj tvrdé srdce hôr a nebotyčných skál,
keď Váh sa vylial poľom
z rozbesnených brehov
a Svorad brata Benedikta pobozkal.
Môžu nám pustovníci ešte dnes byť vzorom?
Prečo ich básnik spomína a velebí?
Pretože svietia ako hviezdy nad obzorom, dve naše hviezdy
navždy jasné na nebi...