Posledný stisk ruky,
úsmev na rozlúčku
alebo slzy možno, snáď,
veď posledný raz
chytíme do rúk kľučku,
ktorú sme stlačili tisíckrát.
Čas. Je to niečo, čo nemôžeme zastaviť, zrýchliť ani spomaliť. Oznamuje nám, že je začiatok alebo koniec. Aj čaša našich deviatakov sa naplnila až po okraj a nadišiel čas rozlúčky so základnou školou. Ubehlo deväť krásnych rokov, počas ktorých sa veľa naučili a je už na nich, aby všetky vedomosti a skúsenosti zúročovali ďalej. Musia vykročiť každý svojou cestou, na ďalšiu životnú púť“. Jedna kapitola knihy sa zatvára a jedna otvára. Nám neostáva nič iné ako popriať im veľa šťastia, požehnania, ďalších úspechov, nových priateľstiev. Ďakujeme a nezabudnite. Dvere našej (ale samozrejme stále vašej) školy sú vám vždy otvorené.
Prajeme vám veľa úspechov na zvolených stredných školách! Nech vás Pán žehná a sprevádza!